Tento eshop používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie.

viac informácií
Súhlasím Podrobné nastavenia
Prijať zvolené cookies

Vstupujete na stránku so sexuálnou a erotickou tematikou. 

Stránka je preto určená len osobám nad 18 rokov. 

Máte viac ako 18 rokov?


Ano       Ne

BDSM ako fenomén z právneho pohľadu

V bežnom, každodennom živote človeka sa riadime určitými pravidlami, platnými pre našu spoločnosť, v určitom priestore a čase a hoci si to ani neuvedomujeme, konáme v súlade s nimi aj pri tých najbežnejších a najjednoduchších činnostiach. Pri skúmaní BDSM ako určitého fenoménu sa nám na prvý pohľad môže javiť, že spojenie s právom nie je nijak obzvlášť výnimočné, opak je pravdou. A to aj napriek skutočnosti, že oblasť BDSM nevyžaduje a neobsahuje špecifickú právnu úpravu. V tomto článku sa budeme zaoberať BDSM z pohľadu práva Slovenskej republiky a z pohľadu relevantných právnych odvetví. Predtým však je nutné aspoň v krátkosti oboznámiť čitateľa so základnými právnymi pojmami.

Právo je súhrn pravidiel ľudského správania sa. Je súčasťou normatívneho systému v ľudskej spoločnosti a narozdiel od iných noriem (etických, morálnych, politických) sú vynutiteľné štátnou mocou, pričom normatívnym systémom možno rozumieť súbor hodnôt, ktoré regulujú ľudské správanie. Právo obsahuje reguláciu ľudského správania v podobe právnych noriem a vytvára právny rámec na ich realizáciu. V Slovenskej republike platí, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Právna norma tak predstavuje zákaz, príkaz alebo dovolenie. Starší právni teoretici vymedzili štruktúru právnej normy, ktorá sa skladá z hypotézy, dispozície a sankcie. Pod hypotézou rozumieme predpoklad, za ktorého bude platiť daná právna norma (ak platí pravidlo x, tak bude platiť norma y). Dispozícia predstavuje vlastné pravidlo správania sa. Pod sankciou možno rozumieť ujmu, ktorá nastúpi v prípade, ak nie je splnené pravidlo, norma y, obsiahnutá v dispozícii právnej normy. Právny poriadok predstavuje súhrn právnych noriem platných v spoločnosti, v určitom priestore, čase (spravidla v určitom štáte).

Právo sa od iných normatívnych systémov  líši niekoľkými špecifickými znakmi. Ide o nasledovné znaky:

·      Všeobecná záväznosť – právo platí pre každého, kto sa v danom čase nachádza na danom území,

·      Svojim monizmom – v danom štáte platí vždy iba jedno právo,

·      Forma práva – za právo možno označiť len to, čo je prijaté v štátom uznanej alebo rešpektovanej forme, inak nie je platným právom (v SR je to Zbierka zákonov SR),

·      Donútenie – ak niekto právo nerešpektuje, štát disponuje potrebnými mechanizmami na vynútenie si jeho plnenia a dodržiavania.

Prameňom práva rozumieme formu poznania práva. Tie rozdeľujeme na materiálne a formálne. Materiálnymi prameňmi práva rozumieme všetky politické, historické, geografické, demografické a iné podmienky, ktoré viedli k prijatiu danej právnej normy. Formálnymi prameňmi práva rozumieme určitú formu práva, v ktorej je obsiahnuté platné právo. Sú to najmä normatívne právne akty (zákony, podzákonné právne predpisy, všeobecne záväzné nariadenia, miest, obcí, vyšších územných celkov), ako aj právne obyčaje, precedensy (skôr v angloamerickom právnom systéme) a pod.

V Slovenskej republike je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Národná rada Slovenskej republiky, čo sa týka tvorby práva. V praxi pre právnika je potom dôležitý výklad a aplikácia práva, pričom pod aplikáciou práva možno rozumieť duševnú, intelektuálnu činnosť, zameranú na výklad, zistenie zmyslu, významu a účelu právnych noriem. Interpretáciou právnych noriem sa zaoberá tzv. právna hermeneutika.

V praxi je potrebné rozlišovať platnosť a účinnosť právnej normy. Pod platnosťou právnej normy rozumieme uverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, to znamená, že sa táto stala súčasťou platného právneho poriadku. Účinnosť označuje deň, od kedy je možné a potrebné podľa danej právnej normy postupovať. Derogáciou právnej normy rozumieme jej zrušenie, prestáva tak byť súčasťou platného právneho poriadku.

Pokiaľ ide o BDSM, najdôležitejší je vzťah k trestnému právu. Trestné právo je odvetvie slovenského právneho poriadku a zaraďujeme ho do odvetvia verejného práva. Chráni významné spoločenské vzťahy pred protiprávnymi konaniami tým, že vymedzuje, čo je trestný čin, stanovuje podmienky trestnej zodpovednosti, typy sankcii, spôsob ich ukladania a výkonu.[1] Rozdeľujeme ho na trestné právo hmotné a trestné právo procesné. Zatiaľ čo trestné právo hmotné vymedzuje, aké konanie je trestné a aké sankcie možno uložiť páchateľom trestných činov, trestné právo procesné upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní (policajt, prokurátor) a súdov pri odhaľovaní trestných činov, ich prejednávaní, výkone trestov a ochranných opatrení, ako aj práva a povinností osôb, zúčastňujúcich sa na trestnom konaní.

Protiprávnym konaním rozumieme prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy stanovené platným právom. Sem zaraďujeme trestné činy, priestupky  a iné správne delikty, ako aj súkromnoprávne delikty.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri praktizovaní BDSM praktík možno naplniť niekoľko skutkových podstát trestných činov, vymedzených v osobitnej časti Trestného zákona. Základnou charakteristikou a požiadavkou je konsezuálnosť takýchto hrátok, to znamená, že je vylúčené ich praktizovanie bez toho, aby sa obe strany na tom predtým vopred dohodli. Toto je významné z hľadiska trestného práva, nakoľko tu môžeme hovoriť o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť trestného činu. Tie spôsobujú, že takýto čin, nie je trestným činom, nakoľko mu chýba protiprávnosť a nedochádza tak vôbec k spáchaniu trestného činu. Preto hovoríme o čine inak trestnom. Z hľadiska BDSM je významná okolnosť vylučujúca protiprávnosť a to súhlas poškodeného, podľa § 29 Trestného zákona.    “Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu alebo zdraviu.“ Pri spútaní submisívneho partnera by inak mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona. Pri BDSM praktikách však nemožno pochybovať o tom, že submisívna osoba chce byť spútaná a dala na to vopred svoj súhlas. Ďalej by pri BDSM hrátkach za iných okolností mohlo dôjsť ku spáchaniu trestného činu znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, či trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, podľa ktorého „kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.“ Inými sexuálnymi praktikami môžeme rozumieť napr. práve sadomasochizmus. Tiež pozor na prípadné naplnenie skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa § 155-157 Trestného zákona, pričom menej závažné prípady, pri ktorých je kratšie trvanie PN, by bolo možné posúdiť ako priestupok proti občianskeho spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch.

Ak by sme aj teoreticky pripustili situáciu, že súhlas nebol vopred daný a k BDSM aktivitám dôjde proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď (podľa § 130 Trestného poriadku to je príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh), z procesného hľadiska v zmysle § 211 Trestného poriadku možno začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich. V prípade, že súhlas poškodeného s trestným stíhaním nebol daný, hovoríme o neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 Trestného poriadku. V takom prípade trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené. Podľa § 215 prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie neprípustné.



[1] MAŠĽANYOVÁ, D. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. Vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016.

BDSM má ďalej vzťah aj k občianskemu právu. Občianske právo je odvetvie súkromného práva, pričom upravuje majetkové a majetkovoprávne vzťahy, takisto aj rýdzo osobné a osobnomajetkové vzťahy.[1] Delí sa na občianske právo hmotné a občianske právo procesné, pričom občianske právo procesné upravuje postup súdov a účastníkov konania tak, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených práv a záujmov účastníkov. Z hľadiska občianskeho práva hmotného je pre BDSM najvýznamnejšia oblasť záväzkovoprávnych vzťahov, presnejšie oblasť zmluvného práva. V BDSM zvyknú účastníci uzavrieť tzv. otrockú zmluvu. Uzavretie zmluvy je právnym úkonom. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Uzavretie takejto otrockej zmluvy, nech by sme možno akokoľvek chceli, nebude vyvolávať v žiadnom prípade žiadne právne účinky a nebude medzi jej účastníkmi, resp. zmluvnými stranami právne záväzná. Nebude jej plnenie možné vynútiť ani pred súdom. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.  Nebude možné ho uzavrieť ani ako nepomenovanú zmluvu (inominátny kontrakt) podľa § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Napriek uvedenému možno konštatovať, že v rámci BDSM účastníci takúto zmluvu uzatvárajú a je aj následne medzi nimi rešpektovaná.

BDSM má tak blízky vzťah aj k ústavnému právu. Ide najmä o článok 12, ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých, „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Rovnako blízky vzťah má aj k správnemu právu a to k už spomenutému priestupkovému právu. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Menej závažné konania je možné postihnúť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 Zákona o priestupkoch.



[1] LAZAR, J. a kol. 2014. "Občianske právo hmotné I". Bratislava: IURA EDITION, s. r. o., 2014.

Zavrieť
Kliknite pre ďalšie produkty.
Nenašli sa žiadne produkty.

Menu